Sýria – Jordansko – Irak, alebo cez divoký Kurdistan, 2010
2.9.2010 – Niekde za Plovdivom – Istanbul - Niekde na parkovisku za Istanbulom, 580km
Budíme sa ráno o šiestej, teda budíme, budí nás Rasťo s hotovou kávičkou a táto milá procedúra nás bude sprevádzať celým tripom. Mne cez noc sfučala nafučka, zrejme sa prederavila o nejaké kamienky, keďže sme spali na asfalte. Francúzovi fučí tiež. O siedmej už sedíme na motorkách a fičíme smer Istanbul. Po ceste dávame ešte luxusné raňajočke a okolo pol deviatej čakáme na celkom prázdnej, ale zato obrovskej tureckej hranici. Teplota je už okolo 25 stupňov. Vybavovanie formalít prebieha celkom rýchlo, zaplatíme 20 USD za mesačné multivstup víza a hurá dnuky. Zamierime z dialnice rovno do prvého mestečka, aby sme si vymeili miestne dengi a o pol dvanástej už dávame prestávku tesne pred Istanbulom na pumpe. Tu Rasťo zisťuje, že má poodtŕhané štuple zo zadnej MITASy E09, čo je dosť prekvapivé.
Rasťova zadná MITASa
Nikdy predtým sa to chalanom s Mitasami nestalo. Pozeráme naše gumy z Francúzom a to isté. Napriek tomu, že my s Francúzom sa rozhodujeme gumy nemeniť (čo sme teda mohli, lebo sme to spravili na druhý deň v Ankare), hľadáme miestny BMW Motorrad, aby sme kúpili zadnú gumu pre Rasťa. Tomu navyše mierne, ale velmi mierne uniká olej z kardanu a tak potrebujeme kúpiť ešte aj nové gufero plus samozrejme olej. Chalani hádžu do GPS adresu Istanbulského BMW. Chvíľu sa motkáme, ale nakoniec k nemu dorazíme. Tam však zisťujeme, že BMW “Motorrad” je síce tiež v Istanbule ale na inom konci. Keď sa pýtam fešiho ako ďaleko, odpovie že kúsok, iba 40km cez prepchatý Istanbul. Tak sa presúvame cez Istanbulskú zácpu tam. Našťastie majú všetko skladom, takže Rasťo kupuje pneumatiku, gufero a olej. Problém ale je, že fešáci sú tak vybukovaní servisom, že nemôžu prezuť gumu na počkanie. V tom sa nám prihovára miestny Cassanova, vraj že on nás vie zaviesť do pneumatikomenične, ale že teda musíme chvíľu počkať. Montujú mu zámky do nových bočákov a bude to trvať asi dve hoďky. To sa nám zdá strašne dlho, tak mu Francúz navrhuje, nech kufre donesie aj so zámkami, že mu ich tam operatívne nahodíme. Feši vystrelí dovnútra a za chvíľku zámky nahadzujeme a môžeme ísť. Chalan nás vedie Istanbulskou zácpou, ale našťastie nie ďaleko do miestneho NO NAME pneuservisu, taká klasická dielnička.
NO NAME Pneumatikomeničňa v Istanbule
Tam menia Rasťovi gumu a Francúz mu ešte vymení s olejom na kardane. Popri tom mi chalanko Cassanova vraví, nech si napíšem jeho telefónne číslo, keby sme náhodou niečo potrebovali v Turecku, že on vie všetko vybaviť. Nakoniec sa z neho vykľuje vraj veľmi známy herec (to keby vedeli turecké ženy, že mám na neho číslo…). Odprevádza nás zo servisu ešte bočnými uličkami k mostu cez Bospor, pretože zácpa je už takmer neprechodná. Nechápem, ako každý deň môžu ľudia v takýchto zácpach existovať. Za Istanbul sa dostávame okolo siedmej večer, dávame rýchlu večeru a po asi 2 hodinách, keď sa už úplne zotmie končíme na luxusnom kamiónovom parkovisku, kde zase rozkladáme náš ultra luxusný celtový bivak.
3.9.2010 Niekde na parkovisku za Istanbulom – Ankara – Shellka 40km pred Adanou, 769 km
Vstávame ráno o 5.00. Parkovisko je totižto kamiónové a skoro ráno je tu už čulý ruch a celkom slušná kosa. Dnes robíme čistý presun s výnimkou hľadania BMW servisu v Ankare. Rozhodli sme sa nakoniec večer, keď Francúz zistil, že mu zase poodletovalo pár štuplov vymeniť aj naše zadné gumy. Asi ťažko by sme ich menili niekde na trhu v Sýrii. To sa nám darí okolo obeda. Nachádzame obchod ENDO MOTORS, kde nám predávajú zadné Tourance fumy za pouhých 175 evri aj s prezutím. Nakoniec nás šarmantná blondínečka ponúkne ešte čajom, ktorý sa samozrejme nedá odmietnuť.
Šarmantná motočaj(íčkar)ka
Potom už len upaľujeme smer Adana. Cestou sa zastavujeme pri napoly vyschnutom slanom jazere TuzGulu.
Jazero Tuz Gulu - Turecko
Nocujeme 40km pred Adanou na Shell pumpe, kde dávame aj sprchu a s Francúzom sťahujeme pollitrovku slivovice na dobrý spánok.
Díky za spoustu studijního materiálu. Máte dle mého názoru životní zážitek z míst, kam se naprostá většina konzumní společnost našeho "civilizovaného světa" neodváží strčit ani špičku nosu...
Pánové, klobouk dolů...
Pánové, klobouk dolů...