BMW R 1100 GS – železo na cesty i necesty po 10.000 kilometroch
Přidal Feri dne 13. June 2012
Skutočne veľké cestovné enduro, ktoré sa na nič nehrá. Poctivý kus železa, ktorého úlohou nie je vyhrať cenu miss motorka, ale doviezť jazdca do cieľa, bez ohľadu na zvolenú trasu.

GéeSkom už stihlo pretiecť zopár plných nádrží. Nenechajte sa ale zmiasť minimalistickým slovkom zopár. Bavíme sa totiž o tisíckach kilometrov. BMW R 1100 GS so mnou prežilo už viac ako 10 000 km, zažilo cestu po Balkáne, turistiku vo dvojici, asfalt, terén, horúčavy, jazdu v snehu... niet hádam podmienok v ktorých by som s ním nebol.

Predchádzajúci majiteľ/kúpa
Vzhľadom na rozpočet a ceny u nás (v čase kúpy okolo 4200 €) padlo rozhodnutie na dovoz GéeSkazo zahraničia. O všetko sa postaral Maťo z firmy Motosvet. BMW zo Švajčiarska, ročník 1997, na tacháči niečo vyše 80 000 za 3300 € aj s potrebnými papierovačkami, ktoré taktiež vybavil Maťo. Onedlho predo mnou stála R 1100-vka v skutočne peknom stave, s drobnými kozmetickými vadami, TKCčkami zjazdenými iba v strede a množstvom diaľničných nálepiek polepených na všemožných miestach. Takže veľké ĎAKUJEM Maťovi a hop do sedla.

Kolečko okolo biku
Poriadny kus chlapa (ja som len taký polokus) potrebuje poriadny kus železa. Čumím na ten stroj a váham, či som spravil dobre. Všetko je veľké. Nádrž, sedadlá, zobák, motor... proste všetko. Nájsť na R1100 GS plastové serepetičky a iné imidžové doplnky, ktoré by sa skôr či neskôr aj tak odlomili, je boj s veternými mlynmi. Všetko tu je z nejakého funkčného dôvodu, nič na okrasu.
Pod zadným sedadlom náradie a aha, ešte pôvodná sada na lepenie defektov zabalená v sáčku, nikdy neotvorená dávno po záruke. Je to síce pekné aj funkčné, avšak viac odkladacích priestorov GS nemá. Pomôže jedine improvizované odkladanie vecí do priestoru poistkovej skrine alebo montáž kufra ku ktorej u väčšiny GSiek asi aj tak dôjde/došlo.
Na pohľad ale veľa ľudí nenaláka. Vyzerá ako keby v BMW postavili motorku, ktorej zabudli naprojektovať predné svetlo. A keďže sa asi blížila obedňajšia pauza, capli tam prvé, ktoré mali po ruke (a zrejme mali po blízku dodávku plnú svetiel z avie). Ale aspoň nie je škúľavá. Najkrajší je však pohľad zozadu. Pod širokým sedadlom je široké koleso a vidieť aj širokú nádrž spod ktorej trčia široké valce. BMW R1100 GS snáď ani nie je motorka. Auto, lietadlo, traktor... od všetkého kúsok, proste stroj!

Motor a prevodovka
Koncepcia vzduchom chladeného boxera je mnohými vnímaná ako zastaralá, inými pre zmenu ako nadčasová. Nech je tak či onak, vždy bude záležať len na tom čo poskytne pri jazde a hlavne ako to sadne jazdcovi. Mne ten motor sadol ako povestná riť na šerbeľ. Aj vďaka nemu je to motorka vhodná na všetko. Jazda sólo alebo vo dvojici, s batožinou či bez, do kopca a z kopca a rôzne kombinácie spomenutého aj nespomenutého mu nerobia problém. Proste si stále boxuje vo svojom rytme a keďže má síl na rozdávanie nič ho neprekvapí. Keď sa k vám približuje je ťažké ho začuť. Zvukový prejav má ako mierne napajedená naparovacia žehlička. Válivý odpor pneumatík vydáva o dosť väčší hluk, než samotná motorka.
V číslach to potom vyzerá takto: 60 kW pri 6750 ot./min. spolupracuje s 97 Nm pri 5250 ot./min. Áno, sú aj výkonnejšie mašiny ale toto je ťahúň takpovediac od voľnobehu. V pohode sa s ním dá ísť na 2000 ot./min. pri pridaní je však vhodné podradiť inak sa na znak protestu celý silno otrepe. Ak však jazdec nepustí otáčky pod 2500 jazdí sa ako na skútri. Stačí iba točiť plynom. Pri zaradenej 5-ke a rýchlosti 90km/h točí motor 3000 ot./min. pri 100 km/h 3500 ot./min a pri diaľničnej 130-tke točí 4500 ot./min. Obmedzovač pritom zasahuje pri 7500 ot./min. a vtedy má GS na tachometri niečo vyše 200 km/h. To som vyskúšal iba raz, stačilo. Možno by sa zišla 6-tka ale ak by tam bola tá chcelo by to 7-mičku, 8-mičku... proste je to ťahúň nie štvorvalcový vysávač.
A keď už je reč o prevodoch. Prevodovka to je taký pojazdný koncert Rammsteinu. Treba do nej proste kopať. Inak to končí falošnými neutrálmi prípadne nepreradením. Trafiť pritom skutočný neutrál nie je problém. Jednotka sa radí v pohode avšak radiť dvojku je často des a hrôza. Zvyšok ide dobre len je nutné už spomínané hrubšie zaobchádzanie.
to by náhodou nevedel a rozmýšľa nad kúpou tohto stroja iba pripomeniem je to vzducháč. Keď sa prehreje (nebýva to často ale stane sa) žere olej. U mňa to teraz bolo 1.3 litra na spomínaných 10.000 km.

Prístrojovka
Je taká obyčajná s dvoma budíkmi a veľkými svetielkami (akoby pre dôchodcov). Práve to sa mi na nej veľmi páči. Často krát ani nepozerám na panel so svetelnými signálmi iba kútikom oka registrujem farbu a hneď viem o čo ide. Poteší FID panel kde sa zobrazuje teplota oleja, zaradený prevodový stupeň, čas a stav paliva v nádrži. Ruku na srdce, potrebuje človek viac?

Brzdy
Proste sú dobré. Neviem či tu mám písať chválospevy alebo ich technické parametre. Dobré sa chváli samo, tak načo plytvať slovami. A hej mám aj ABS-ko. Podľa mňa je to výhoda a kto si myslí, že nie, tak ho nebudem presviedčať o opaku. Sú ale situácie keď mi aj ABS pripraví horúce chvíle pod zadkom. Na zvlnenom asfalte, zaprášenej ceste či na súvislejšej vrstve štrku by som ho mal radšej vypnuté. Nedeje sa ale nič hrozné len na to treba myslieť.
Cesta, mesto a každodenný život s ňou
Už na pohľad je zrejmé, že tento kolos čosi váži. Plne natankovaná a so všetkým tým lešením, ktoré som na ňu primontoval, hravo prehupne ručičku váhy cez 250 kg. Ani zďaleka to však nie je také hrozné ako to vyzerá. Pri tlačení do garáže a manévrovaní na mieste to áno. Naštartovaná GéeSa je čosi úplne iné. Presnejšie GéeSa po rozjazde je čosi iné. Razom akoby zhodila sto kíl a myšičky pomedzi autá či iné prekážky sa robia skutočne ľahko. Kto nevyskúšal neuverí.
Na obľúbenom zákrutovom úseku hravo škrtá stupačky o zem (obuté oba Conti TKC 80). Nie som však žiaden brúsič sliderov a obuté mám vpredu Conti TKC 80 a vzadu Mitas E 09 Dakar (s ňou to už o stupačku nejde), ale občas som k zemi sakra blízko. S GS-ou je radosť jazdiť. Počúva na slovo a zbytočne neprotestuje ani pri rýchlom preklápaní v zákrutách. Smer drží ukážkovo, občas sa ale trochu zavlní (to by isto vyriešil repas resp. výmena tlmičov, majú totiž 90.000 km ak nie viac).
Vlastniť však GS iba kvôli jazde po asfalte je podľa mňa čisté pózerstvo. Sú na to aj vhodnejšie stroje.

Off-road
Tak tu som s GéeSom ako doma. Áno, do terénu sa vyrábajú aj vhodnejšie mašiny ale... Ako už bolo spomenuté je to ťažká mašina. Preto sa jej treba mimo cesty veľa venovať. Je nutné zabudnúť na pohodlie sedadla, riadidlá preklopiť viac dopredu a nebáť sa potiahnuť za plyn. Pričom aj pomalé pasáže zvláda dobre hlavne kvôli nízko uloženému ťažisku. Ťažké úseky sa dajú v pohode prekľučkovať so zaradenou jednotkou úplne bez plynu.
Na GS sa ale ľahko zvyká. Človek má najprv strach ísť s ňou do blata. Strach sa ale rýchlo mení na radosť. Ten stroj to proste mimo cesty vie. Nemám pocit, že motorka vedie mňa, avšak často žehlí prešľapy skôr než dôjde k pádu. Môže za to podvozok resp. celková stavba stroja. Motor ma už neraz vytiahol zo situácii kedy by som s malou Aprilkou letel k zemi.
V stupačkách sa jazdí dobre. Štít síce vedie nápor vzduchu rovno na hruď, no to aspoň odľahčuje váhu tela na rukách. Podvozok je úžasný. Vždy viem čo sa pod kolesami deje. Nie je s ním problém ustáť šmyk predného kolesa a pri správnom nastavení nenakopuje „prdel“. Najviac mu asi sedia rýchle vypaľovačky po šotoline. Rozdiel medzi takouto jazdou a jazdou po asfalte je jedine v pohľade do späťákov. Na asfalte tam vidieť čiary, na šotoline kúdol prachu. Výhodou je tiež, že domov nedorazí fotka, na ktorej sa usmievam od ucha k uchu keď idem 110 km/h (a často krát aj viac). Na sypkom povrchu platí to čo pre všetky stroje. Nelogické ale funkčné, keď padáš tak pridaj.
No nič nie je dokonalé. S veľkými balvanmi si telelever poradí iba ťažko. Keďže sa koleso pri tlmení „vyklápa“ dopredu, pôsobia proti sebe dve sily. Väčšinou to vyhrá veľký šuter a GS to hodí na bok. Je už len na jazdcovi, či sa mu to podarí udržať. Ďalším problémom sú „hranaté“ diery (ako keby niekto vybral jeden kváder z dlažby). Tu si ale nie som istý koho obviniť. Či znova telelever alebo „malú“ prednú 19-tku. Tlmič si proste z času na čas udrie až na doraz. To sa ale vyriešiť dá. Pred dierou poriadne zagazovať a GS to preletí. Ešteže má ten boxer síl na rozdávanie.
Diskutabilné je aj použitie kardanu. Voda, blato ani prach mu neublížia. Po jazde nie je nutné všetko očistiť a namazať. Ale ten buchot... to s reťazou chvalabohu nezažiješ.
Naučiť sa vypínať ABS pred jazdou v teréne, nutná nutnosť. Inak BMW nezastaví! Ide ďalej ako tank, páčka brzdy vibruje a ostáva jediné. Brzdiť nohami ako Fred Flinstone. Inak príde pád. Pády sú pritom kapitola sama o sebe. Asi máloktorá motorka sa môže pochváliť tým, že pri páde utrpí väčšiu ujmu okolie než bike. Zjednodušene povedané, mimo ohrozenia je všetko okrem valcov. Vďaka valcom sa motorka tiež pomerne ľahko dvíha.

Turistika
Asi hlavný dôvod kúpy tohto stroja. Už od pohľadu je jasné, že s týmto strojom sa majú hltať kilometre po stovkách alebo radšej rovno po tisíckach. V tomto obore ale miestami v niektorých činnostiach dosť zúfalo zaostáva.

Tak sa pozrime na nedostatky
Predný štít, na pohľad dosť veľký, dá sa nastaviť pomerne jednoducho, ale veľa roboty neodvádza. To znamená, že na GS jazdca vietor dosť prevetrá. Podľa mňa je to však vec vkusu no a keby som chcel aby na mňa nefúkalo tak nesadám na motorku. Väčšinu času na BMW som strávil v cross prilbe. Keď mierne sklopím hlavu nápor vetra sa dostáva rovno ponad šilt spoločne s hmyzom. Pri použití integrály mám po jazde cintorín iba v hornej časti plexiskla. Jo a meriam 182 cm.
Ochrana proti vode nulová. Stačí trafiť malú mláku a všetko je na nohách. Je pritom úplne jedno či mám alebo nemám na kolese blatník (takže ho tam ani nemám kvôli jazde v blate).
Svietiť by tá Nemka mohla tiež lepšie. Nesvieti vyslovene zle. ale čakal by som viac. Problémové je hlavne nastavenie smeru svietenia a tak svietim v noci kade tade. Možno to niekto vie nastaviť správne no mne sa to nikdy nepodarilo tak aby som bol na 100% spokojný.

Kto toto prekusne, tak môže kľudne hltať kilometre všetkého druhu
Posed je pohodlný, riť ani nohy po mnoho kilometroch nebolia. A tých kilometrov sa na jednu nádrž dá spraviť veru dosť. Objem má 25 litrov (zmeraný po jej úplnom vyprázdnení) z toho rezerva činí niečo vyše 5 litrov. Vyčerpať sa za jazdy celá nedá (koľko to presne neviem).
Spotrebu mávam priemerne okolo 5 litrov. Podarilo sa mi zajazdiť aj papierových 4.5, ale bola to dosť nudná jazda a pri terénnom blbnutí nie je problém spraviť aj desiatku (to už je však vážne zdravie ohrozujúca jazda). Plne nabalený vo dvojici jazdíme s mojou polovičkou za 5.2 až 5.5 čo si myslím je v pohode znesiteľný údaj (naša spoločná hmotnosť ale nepresahuje hmotnosť statného kanadského drevorubača). Takže ak natankujem plnú viem, že najbližších 400 km nemusím hľadať benzínku.
Vyhrievané rúčky taktiež dopomôžu pohodliu. Avšak ich zapínanie je akési divné. Spínač má tri polohy a jediná o ktorej viem na 100% čo robí je poloha stred a teda vypnuté. Napravo aj naľavo hrejú. Občas viac tak a občas naopak.
Veľmi si pochvaľujem delené sedadlo. Pri jazde vo dvojici ten druhý (častejšie tá druhá) sedí predsa len o kúsok vyššie. Ubudlo nárazov prilby o prilbu a taktiež mi vajca po prudkom brzdení nikto zozadu nepritlačí ešte viac o nádrž. Sám si pritom sedím na vlastnom sedadle kde sa môžem do sýtosti hniezdiť bez toho, aby som potreboval spolujazdcovu spoluprácu. Ak však príde na rad turistika na ľahko, stačí dať zadné sedadlo preč a na vzniknutú plochu umiestniť lodný vak. Vak sa tak dá lepšie prigurtňovať a je o pár centimetrov nižšie.
Plusom aj mínusom je v tejto kapitole motor v kombinácii s kardanom. Dosť čudné, ale je to tak. Áno, je to ťahúň, ktorý zvláda všetko. Má však svoju Achylovú pätu, horúčavy. A najhoršie to je v kombinácii so zápchami. Nestane sa nič závažne iba si cucne olej, ktorý netreba zabudnúť doliať. To sa vodou chladeným strojom nestáva tak často. Avšak pri nejakom vážnom páde kdesi v albánskych (a aj vo viac bohom zabudnutých) horách mám istotu, že nebudem musieť nikdy riešiť prerazený chladič vody (na GS sa dá rozbiť ten malý olejový nad zobákom, ktorý vyzerá že je umiestnený tak, aby sa pri náraze ulomil z držiakov a ostal aj naďalej ako tak práceschopný). Z druhej strany sa pozrime na kardan. Bezúdržbová vecička. Nemusím so sebou nosiť spreje na reťaz, neriešim vodu, blato... avšak keď sa pokazí čo potom? Reťaz sa asi ľahšie zoženie no nie? Je to teda len a len v hlave kupujúceho čomu dá prednosť. Nedovolím si povedať čo je lepšie lebo sám neviem.

Rozdiely oproti holej bosej, skrátka sériovej, 1100-vke
Už pri kúpe bola moja GéeSa opatrená Touratech„spevňovačom prevodovky“, doplnkovým dorazom riadenia na telelevery a plastovými krytmi hláv valcov.
Ako prvé som hneď dokúpil padacie rámy SW-motech, asi najhoršie na trhu (chyba nováčika). Ich jedinou výhodou je asi to, že sa na nich dajú vyložiť nohy. Inak sú vhodné iba pre asfaltérov. Sú totiž dosť zle uchytené. Iba čakám kedy mi ich zdola odtrhne nejaký veľký šuter a pôjdem zrejme do Wunderlichov.
Pridal som aj zopár serepetičiek typu krytka ABS senzora. Ešteže samodomo-tech lebo už som ich aj tak odmontoval. Kebyže za takú zbytočnosť vysolím nemalú čiastku asi sa odstrelím. A odmontoval by som aj domontované prídavné svetlá, ale sa mi nechce (ak ich niekto chce, nech si ich príde zmontovať).
Na čo som hrdý je mnou vyrobený rozširovač bočného stojanu. TT stojí vyše 21 evri, trochu veľa za tri pliešky a 5 či 6 šrúbok. Dosť pomáha pri parkovaní na tráve, ale v boji s riedkym blatom nepomôže (ani ten od TT by nepomohol).
Veľká vďaka v tejto časti patrí Marekovi. Vyrobil mi ochrannú mriežku predného svetla. Nie je taká pekná ako od renomovaného výrobcu, ale funguje rovnako. Pár krát mi svetlo zachránila. Ak by som mal peniaze nazvyš, kúpim si ochranu svetla z plexiskla (takú sa nám doma vyrobiť nepodarilo).
Ďalším Marekovým dielom je zadné lešenie. Vyrobené je tak, aby podopieralo kufor a tým zamedzilo zlomeniu hliníkového dielu, ktorý sa tiahne od sedadla až ponad zadné svetlo. Takú vychytávku neponúka tuším žiaden výrobca. Marek sa postaral aj o rozšírenú ochranu spodku motora (skôr asi katalyzátora), ktorá je primontovaná o centrálny stojan.
Sponzorským darom od firmy Motosvet sú chrániče páčok Acerbis s výstužou. Určite lepšia voľba ako originálne „slonie uši“ ktoré žiadnu páčku a ani ruku pri páde neochránia.
Prerobené je aj vypínanie ABS-ka. Teraz mi na to stačí iba prepnúť tlačidlo. Nemusím vypínať motor a podobné veci.
V garáži mi stojí predný aj zadný blatník (oba zavadzali v teréne), zadné krídelko (zavadzalo kufru), originál držiaky plastových kufrov (zavadzali zadnému lešeniu) a pôvodné „chrániče“ páčok (nahradené funkčnými). Ak by niekto mal o tieto veci záujem, pošlite SS nejako sa dohodneme.
Vecou vkusu je nový dizajn nádrže. O ten sa postaral ďalší Marek z firmy MHdesign. Nádrž teraz nie je iba jednoliatá čierna „guľa“, ale je spestrená veľký strieborným nápisom GS. Myslím, že to dodalo motorke trošku modernejší vzhľad.

Čo sa dialo v garáži behom nášho spolužitia
Nebudem spomínať klasické veci o ktoré sa treba postarať hneď po kúpe (výmena olejov, kvapalín, filtrov...) ale spomeniem veci skôr nečakané.
Ako prvá prišla na rad výmena tesnení v piestiku prednej brzdy. Pán zo Švajcu za celý život motorky nevymenil brzdovú kvapalinu a z tej vznikol sčasti až „cukor“. Ten zničil gumičky a výsledkom bolo vytekanie brzdovej kvapaliny. Pri kúpe som si to nevšimol kvapalina vytekala von po kvapkách a kým sa mi takmer neminula netušil som o tom. Celá táto sranda ma stála niečo vyše 50 €, ak nerátam cenu brzdovej kvapaliny.
Spolu s tým som si objednal aj kryt sviečky na pravom valci, ktorý som stratil. Odteraz už mám tie plasty prevŕtané a sťahovacou páskou prichytené o kábel. Cena tuším 15 €.
Do večných lovíšť sa pobrali aj guferá na predných klzákoch. Pár chytených dorazov a už aj tiekli. Cena približne 10 €.
Časom prišla na rad aj výmena ložísk zavesenia hrušky kardanu. Táto časť je pri besnej jazde terénom asi najviac namáhaná a tak sa ani nečudujem, že povolila. Keby som nebol strhal závit na čape stálo by to 52 €. Vďaka mojej blbosti plus 28 €.
Najväčším úderom pod pás pre mňa bolo zlyhanie štartéra v Bosne. Rozbili sa magnety na statore a bolo treba zohnať nový. Aj sa podarilo. Cena aj s opravou 60 €.
Dva krát mi stihlo prasknúť spojkové lanko. Raz v Srbsku a raz na Slovinsku. Oprava je jednoduchá aj priamo na mieste. Cena 6 € za oba.
Na 10.000 km je to dosť hrozivý výpočet avšak viem, že tú motorku nešetrím. Kebyže si veci neservisujem sám resp. s pomocou kamarátov stálo by to ešte viac. Do toho ešte treba zahrnúť fakt, že podobným veciam sa pri kúpe jazdenky nedá len tak vyhnúť. Motorka má predsa len svoj vek a na tachometri číslicu vyššiu ako 90.000. Pre pokoj v duši by to chcelo ešte nahliadnúť do útrob motora a zainvestovať do nových tlmičov.

Záver
BMW R1100 GS nie je tak dokonalá mašina ako ju ospevujú GS onanéri, ale nie je ani tak hrozná ako o nej rozprávajú jej neprajníci. Ako každý jeden stroj má svoje výhody aj nevýhody. Za konkurenciou možno zaostáva, ale iba papierovo. Kto sa previezol vie, kto nie rozpráva iba bájky. A kto sa s ňou chce šuňať po asfalte prosím, ale na to sú iné stroje.


Feri